O spravodlivosti vo svete

Častokrát si povzdychneme, že ako sa to ten Pán Boh môže na toho a toho zlodeja, veľkopodnikateľa, vraha, mafiána či politika dívať, ako zle robí, ako kradne a všetko mu to prejde a tuto hľa náš sused, ktorý prekonal porážku, ktorý má postihnuté dieťa, manželku na invalidnom dôchodku a ktorý ešte aj robotu stratil tento mesiac to má také ťažké. Taký slušný človek a toľké trápenie má a tamtí si len kradnú a užívajú a sú pritom ešte aj zdraví a nikto im nič nemôže... Alebo tie vojny či chudoba vo svete. No kde je tá Božia spravodlivosť? Ako sa to ten Pán Boh môže na všetko to pozerať? Keby sme my mali Jeho moc, už dávno by sme ich všetkých pozatvárali a celý svet tak "ponaprávali". Tu ma napadajú slová jednej kresťanskej pesničky s názvom - Slyším Boží mlýny: "Ó, já chtěl bych aspoň na chvíli být mlynářem, pane, já bych mlel, až by se chvěla zem. To mi věřte, uměl bych dobře mlít, já bych věděl komu ubrat, komu přidělit." Veľmi pekná a až neuveriteľne ľudské myslenie vystihujúca pesnička. K naštartovaniu našich "spravodlivých" súdnických schopností nám v podstate stačí vyjsť ráno z domu. Spúšťače sú takmer vždy naše vlastné oči, lebo oni ako prvé zachytia tie na naše "spravodlivé" posúdenie čakajúce vnemy. Pre lepšie pochopenie teraz uvediem tri vymyslené príklady z bežného života (a možno aj celkom reálne).

Príklad číslo jedna. V susedovom dvore vídavajú (naše oči) už tretí deň zaparkované nové Audi. Túto informáciu posúvajú ďalej nášmu riadiacemu centru - mozgu, ktorý hneď automaticky začne rozmýšľať. Fíha, tretí deň tam stojí. To bude asi nové. Odkiaľ na to vzal, však celý život robí pri "vodároch"? Žeby tak dobre zarábal? Či predal rodičovský dom, ktorý mal pokiaľ si dobre pamätám niekde v Závadke na Horehroní? V tomto príklade dáme Pánu Bohu ešte s výčitkami pokoj, lebo na to auto sa ešte ako tak našporiť alebo zarobiť dá.

Príklad číslo dva. V Plus 7 dní písali o novej haciende ministra hospodárstva za 13 miliónov EUR. Nás, po prečítaní si toho článku môže zas napadnúť. Riadne si nakradol špekulant jeden. To určite cez firmy svojej manželky asi s DPH-áčku "šachoval". To by určite z toho 3500€ platu čo je pri "válove" za tie tri roky nezarobil. A nikomu z orgánov činných v trestnom konaní to nevadí a nik ho neprešetruje. Všetko je to jedna banda prepojená... Tento a ďalší príklad už patrí do kategórie, kedy by sme už Pána Boha mohli z nespravodlivosti voči nám, bežným obyvateľom aj obviniť, lebo odvody i dane si platíme aj my, toľko majetku ako oni ani z "diaľky" nemáme a aj peňazí na chod "systému" je stále menej a menej. Kde a ako ich potom tí politici dávajú či prerozdeľujú?

Príklad číslo tri. V televízii vysielali dokument o Sudáne, kde okrem iného ukazovali aj malinké chudučké deti trpiace podvýživou. Nás, ako "citlivých" a "vnímavých" ľudí zase napadá. No kde je tá Božia spravodlivosť? Veď tie malé chúdence ani hriechu "neučinili" a ako sa trápia... Veď oni za nič nemôžu. No ako sa to ten Boh môže na to dívať? Je to sadista! Teší ho ľudská krivda a bieda.

Príkladov navádzajúcich nás k posudzovaniu Božej spravodlivosti je skrátka neúrekom. A veľa z nich je vskutku tak pravdivých, že nám dávajú pocit príslovečného "esa v rukáve" pri Jeho obviňovaní z nečinnosti. Všetko toto v nás utvrdzuje dnešná doba internetu a televízie, kde v reálnom čase vidíme to, čo sa povedzme deje na "opačnom" konci sveta a nám sa zdá, že je toho stále viac a viac. Následkom toho je postupná "demoralizácia" spoločnosti a to nie len tej neveriacej časti, ale aj tej kresťanskej. Presne ako je napísané. Pretože neprávosť vyvrcholí, ochladne láska mnohých. (Zjavenie 24, 12) Aj keď si to možno my kresťania vôbec nepripúšťame, tak všetko to zlo naokolo, tá nevymožiteľnosť práva, alebo tie dvojaké metre vedia aj na nás zapôsobiť dosť demotivujúco. Preto sa už skôr vieme nad tým všetkým rozčúliť, častejšie súdime ľudí naokolo, stávame sa tvrdšími, menej priateľskejšími, nedôverčivejšími a vzrastá aj počet tých, ktorých akosi nemusíme, teda nemáme ich radi. Napriek tomu, že je napísané: "Ajhľa, prídem skoro a moja odplata je so mnou, aby som odplatil každému podľa jeho skutkov! Ja som Alfa i Omega, Prvý i Posledný, Počiatok i Koniec" (Zjavenie 22, 12-13) nám viera v Božiu spravodlivú odplatu stále častejšie "pokrivkáva", lebo my už chceme tých hriešnikov vidieť potrestaných tu a teraz - na zemi a nie len v nejakom budúcom pekle. Otec lži - diabol je fakt na poli klamstva a zahmlievania skutočností iný "drtič", lebo toto všetko pôsobí na nás rafinovane, pomaly počas dlhých rokov a tak si ani neuvedomíme, že ako postupne možno začíname splývať s davom, ktorý sa rúti do záhuby. Vôbec si nevšimneme, že sme sa nejak pod vplyvom týchto udalostí zmenili a to aj napriek tomu, že možno chodíme stále do kostola. Častokrát sa v poslednej dobe aj ja sám prichytím v úlohe sudcu, ktorý by vedel všetkým tým, podľa mojich predstáv spravodlivosti nekonajúcim "hriešnikom" poriadne odplatiť. Ešteže to tak nie je, lebo by sme sa tu navzájom určite všetci pozatvárali či vyvraždili... 🙂 No jednoducho povedané, tento žalostný stav sveta v ktorom žijeme je výsledkom ľudského hriechu, ktorý sa tu hromadil už od počiatku vekov. Pán Boh, ktorý nám chcel a ešte stále aj chce dobre nám dal pravidlá, ktoré my však nerešpektujeme a práve preto sme si to tu tou našou "spravodlivosťou" tak doriadili. Pod Jeho spravodlivosť sa podrobiť netúžime, ale túžime po našej vlastnej spravodlivosti. Sme ctižiadostiví, teda ambiciózni a tak chceme v živote niečo dosiahnuť. Preto si napĺňame naše vlastné túžby i predstavy a nehľadíme pritom na iných, čo v mnohých prípadoch vedie k hašterivosti, ktorá neraz spôsobuje aj celoživotné "zapadnutie" slnka nad našim hnevom. A pritom nám Pán Boh napísal. Nič nerobte z hašterivosti a márnej ctižiadosti, ale radšej v pokore iných pokladajte za hodnotnejších než seba, a nehľadajte každý len svoj prospech, ale aj prospech iných. (Filipským 2, 3-4) Keby sme sa toho držali, tak by to tu bolo omnoho lepšie. Lenže my poväčšine hľadáme len ten svoj prospech. Čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom, vediac, že od Pána dostanete za odmenu dedičstvo, veď Pánovi Kristovi slúžite. (Kolosenským 3, 23-24) Kým si teda Pán Boh nepovie: "Dosť bolo neprávosti, už tie ponosujúce sa modlitby mojich verných nemôžem počúvať, idem si po nich dole...", tak sa snažme neustále si bieliť v "práčke" pokánia tie naše hriechom pošpinené duše, aby sme neboli vyhodení von, do tmy, ako je napísané zas v nasledujúcom verši. Blahoslavení, ktorí si perú oblek, aby mali právo na strom života a vošli bránami do mesta! Von zostanú psi, traviči, smilníci, vrahovia, modloslužobníci, všetci milovníci a páchatelia lži. (Zjavenie 22, 14-15)

No a čo sa týka spravodlivosti. Prečo ešte nie sú potrestaní všetci tí čo konajú neprávosti? No, lebo Pán Boh je milostivý a stále až do našej smrti nám dáva možnosť nápravy. Vie totižto, čo bude s našimi dušami po smrti. Vie ako dopadnú tí, ktorí neuveria a nezačnú ísť po ceste pokánia. Uvedomme si, že trest bude večný. Ak tu na zemi niekto umiera na vážnu chorobu, trápi sa pol roka v bolestiach a my to napríklad vidíme, tak ak sme ho aj nemali radi, tak mu želáme nech to už má rýchlo za sebou. Nech radšej zomrie, ako by sa mal trápiť. Len málokoho teší pohľad na chorobou sužované telo. Lenže v pekle neexistuje koniec. Tam sa budú duše trápiť naveky. Žiadne ďalšie umretie, či rázne vyhasnutie pekelných "plameňov" nenastane. Cez škrípajúce zuby budeme ustavične ochkať: "Načo som sa ja len kvôli trom metrom štvorcovým záhrady, celý život hádala so susedou..." alebo "Načo mi bol ten môj bazén? Zamestnancov som okrádal a hľa tu sa mi to vypomstilo. Len raz som doň skočil a hneď som si zlomil väz. Ani jeden deň som si ho neužil..." alebo "No prečo som ja tej Biblii neveril, prečo som sa len o ňu nezaujímal, však stará mať mi neraz vravievala, že za to aký som neznaboh sa raz budem smažiť v pekle. Kto to mal vedieť, že to bude pravda? No darmo už teraz nad tým rozmýšľam, už je neskoro..." No a práve to je dôvod Jeho veľkej trpezlivosti, aby si to čo najmenej z nás takto naveky vyčítavalo. Božia spravodlivosť je skrátka dokonalá. To len my málo o nej premýšľame. Tu sa dá napísať veľa veršov, ktoré nám vravia, že akí máme byť a ktoré aj poznáme no myslím si, že v tejto veci nám teraz s Božou pomocou na uvedomenie si podstaty postačí zdravý sedliacky rozum. A teda, otočme si to. Predstavte si, že vy ste ten človek, ktorý koná zlo. Nerozoberajte teraz eventuality typu, kto je zlý a že nie všetci bohatí sú zlí a podobne, len rozmýšľajte nad príkladom. Podarilo sa vám založiť firmu, ktorej sa časom začalo veľmi dobre dariť. Rozrástla sa a po siedmich rokoch už zamestnávate 2350 ľudí. Máte teda super plat, "široké lakte", veľa vplyvných známych a kšefty sa len tak hrnú... Využívate systém a zaujímate sa len o seba. Manželku ste po 17-tich rokoch opustili a našli ste si mladú frajerku. Na podriadených kašlete, lebo sú to pre vás len "otroci" budujúci váš blahobyt. Nemáte ich problém prepustiť a dokonca ste raz niekoho aj osobne zabili, keď vás chcel udať lebo prišiel na vaše nezákonné machinácie. Lenže vy ste bohatý a vplyvný a tak ste ľudskej spravodlivosti dali zasa "nakladačku". Jednoducho ste sa pár miliónmi "všimného" do správnych vreciek z toho "vykúpili". No a po 38-mich rokoch takéhoto márnivého i zlého života pri nejakej príležitosti, možno pri predávkovaní sa heroínom zázrakom prežijete a následne nato uveríte. No a práve vtedy vám Pán Boh zjaví, že čo ste vy vlastne zač. Aký ste vy hriešnik a čo všetko zlé ste v živote popáchali. Pýtam sa. Nechceli by ste byť aj vy zachránení? Neďakovali by ste aj vy Pánu Bohu za to, že vás zastavil a ukázal vám cestu záchrany? Čo keby vám On, ktorého prosili vaši podriadení, ktorým ste za tie roky neprávostí ležali v žalúdku pripravil nejakú smrteľnú nehodu na ich oprávnenú (samozrejme zase podľa nich) ľudskú túžbu po spravodlivosti? Napríklad za krátené či nevyplatené mzdy? Veď možno tisíce ľudí vás malo v zuboch a želalo vám zlé... Ako by sa vám to páčilo, keby ste prišli o možnosť pokánia? (Pozornejší čitatelia nefilozofujte teraz na koho pokyn by sa spôsobila tá havária, či na Boží alebo diablov. Veď vieme, že Pán Boh nám chce dobre a že nie je pokušiteľ.) Podobných príkladov si môžeme uvedomiť neúrekom. A to aj v omnoho väčšom meradle. Aj tým, čo vyvraždili kvôli svojim mocenským záujmom tisíce či milióny ľudí Pán Boh dáva možnosť záchrany. Len čaká, že či ju aj využijú. To, že ich to možno ani len nenapadne využiť, alebo že na to úplne kašlú potvrdzuje aj nasledovný verš. Keď bezbožníci rašia ako bylina a prekvitajú všetci páchatelia neprávosti, to preto, aby boli naveky vyhladení. (Žalmy 92, 8) Ešte jednu vec treba dodať k tým, čo to robia kvôli moci a majetku (ono tieto dve veličiny sú úzko prepojené). Ak raz máme veľa peňazí, tak len ťažko sa s nimi budeme lúčiť. Túto skutočnosť potvrdzuje aj nasledovný verš. Veru vám hovorím, že bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva. A nad to vám hovorím: Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako bohatému vojsť do kráľovstva nebeského. (Ev. Matúša 19, 23-24) Uvedomme si to a už nikdy sa nerozčuľujme nad tým, že Pán Boh so zlom nekoná. On koná, len my to kvôli hriechu prebývajúcemu v nás, kvôli plytkosti nášho zmýšľania nevidíme.

Ak túžime po spravodlivosti, tak majme stále na pamäti toto Slovo. Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú. (Ev. Matúša 5, 6) Len pozor, tá spravodlivosť sa zjaví aj na nás... Tak aby sme neboli prekvapení, že raz sa budeme trápiť spolu s tými, ktorých neznášame... Preto neustále zo všetkého čiňme pokánie. A tu to aj ukončím, aby nám to všetko "nevyšumelo" z hlavy.