Viera je v živote človeka veľmi dôležitá "vec", pretože na nej všetko stojí a zároveň aj padá. Alebo ešte inak povedané, všetko sa na nej "láme". Teda celé naše bytie-žitie je ňou ovplyvnené. Ak to zoberiem všeobecne, tak každé naše vedomé rozhodnutie je výsledkom postoja nášho vnútra získané na náklade niečoho, voči niečomu. Ak napríklad veríme v biblického Boha, tak na základe tejto našej viery budú potom ovplyvnené aj naše rozhodnutia, pretože božie Slovo nám ustavične bude dávať návod do nášho života. Budeme tak vedieť, že povedzme nemáme klamať a podľa toho to potom v živote budeme mať vo svojej podstate aj jednoduché. Ani jednu tužku, či papier alebo inú drobnú vec si z napríklad z roboty potajomky nezoberieme, lebo budeme vedieť, že to robiť nemáme, že je to klamstvo. A to je len stroho napísané... Vo veciach "tela" a ducha budeme mať proste jasno. Toto nás vo svojej podstate bude chrániť jednak pred mnohými nepríjemnými situáciami a jednak pred samotným Bohom, ktorý páchanie zla, teda hriechu nenávidí. Iný človek, ktorý povedzme takéto biblické zásady nemá, tak ak sa nedrží skalopevne svojho svedomia, ktoré mu tiež do určitej miery "vraví", že čo je ešte dovolené či dobré a čo už nie, tak si jednotlivé životné situácie a postoje prevažne bude "ohýbať" vo svoj prospech. A tí čo vraj neveria, tak svojim spôsobom tiež veria, len nech sa nad tým poriadne zamyslia.
Ja osobne napríklad verím všetkému tomu, čo je napísané v Biblii a nakoľko to zvládam, podľa aktuálnej viery i poznania, tak sa snažím podľa toho aj žiť. V Biblii sa píše, že viera je zaiste podstatou toho, čoho sa nádejame, a dôvodom toho, čo nevidíme. Na počiatku sme prebývali spolu s Pánom Bohom no neskôr, kvôli neposlušnosti našich "rodičov" - Adama a Evy v ich pokušení sme od Neho museli odísť. Nemysli si teraz človeče, že ty by si na ich mieste napríklad obstál a tiež si ani nemysli, že prečo ty máš trpieť za ich zlyhanie? Že nech si to Boh rieši s nimi! Tak isto ani nerieš to, že to naši prvotní rodičia vôbec nemohli byť. Však sa len zamysli. Ja mám rodičov, ty máš rodičov, naši rodičia mali rodičov a takto spätne prídeš k tomu, že na počiatku museli zas len byť dvaja rodičia. 🙂 Spomenutý Adam a Eva z ktorých sa postupne, tisícročiami, zaľudnila celá zem. Nech si to už akokoľvek nechceš pripustiť a nech sa ti to akokoľvek zdá za "vlasy" pritiahnuté, tak je to proste fakt. A faktom je aj to, že ani tvojho šéfa nezaujíma, ak si teda zamestnanec, že či si spokojný so svojim platom a tak isto ani choroboplodný zárodok, ktorý sa na teba "lepí" nezaujíma, že či chceš alebo nechceš ochorieť. 🙂 Veci života vždy idú "pomimo" teba a ty sa podľa svojho najlepšieho vedomia i svedomia vždy len rozhoduješ, že ako na ne zareaguješ. Že ktoré z nich zoberieš vážne, alebo akú prioritu im vo svojom živote priradíš. A s vierou v Pána Boha je to to isté.
Spomienku na Boha, že On skutočne existuje si teda bezpochyby všetci nosíme uloženú niekde v "podvedomí". Všimni si, že viera v Neho existuje už od počiatku sveta a to v každej jednej kultúre či v každom jednom národe. To, že sme si navymýšľali množstvo falošných – mŕtvych božstiev, množstvo duchovných prúdov či síl a potom sa v tom všetkom zamotali je len našim problémom. V mnohých prípadoch starého zákona sa totižto rieši neposlušnosť Izraelitov voči ich Bohu, ktorého prejavy moci oni na vlastné oči videli a aj tak Ho nepočúvali, reptali naň a vedome uctievali všelijaké iné neživé modly. Síce za to mnohí pomreli, ale aj tak je to nepochopiteľné, keď to človek číta. Tam vidno, že aj keď človek vidí tie nadprirodzené veci, teda v podstate Boha zoči-voči, že to pre neho samotného ešte vôbec nič nemusí znamenať a že to s ním ešte vôbec nemusí "pohnúť". A napokon, to isté platí aj v prípade Ježiša. Ľudia videli uzdravenia, zmŕtvychvstania a aj tak niektorí tomu neverili. Jedným to, na ich vlastné oči videné stačilo a druhým zas nie. Vskutku nepochopiteľné. Veď nám samotným sa stačí pozrieť na to Božie stvorenie a pokúsiť sa trošku hlbšie nad tým všetkým zamyslieť. Každý rozumne zmýšľajúci človek musí prísť na to, že "veci" okolo nás nemohli vzniknúť z ničoho. No a tak isto si ani sami nemohli povedať. A, už som v takej forme, akú mám mať a preto sa už prestanem vyvíjať. Taká nejaká konkrétna rastlina si určite nepovedala, že ona bude vyslovene potravou len pre slona, keď ani nevedela, že ako ten slon vlastne vyzerá a že či nejaký vôbec aj existuje. A slon určite tiež nezačal jesť všetko naokolo. Tak isto keď slonovi niečo zaškodilo, či nebodaj po zožratí niečoho aj zdochol, tak druhý, ktorý bol práve v tej chvíli pri ňom to určite neodpozoroval a hneď určite nezačal v slonej "ríši" šíriť osvetu, že toto hľa nemôžeme jesť lebo zdochneme... Alebo taký Ľuľkovec zlomocný si určite nepovedal, že ja chcem byť jedovatou rastlinou, pretože chcem všetkých tráviť... 🙂 A tak ďalej a tak ďalej. Veď to nedáva zmysel. Proste všetko má svoj účel a funguje tak, ako to Pán Boh nastavil a je to dobré. Nech sa to už snažíme vyvrátiť, ako veľmi chceme. Keďže mnohé takéto skutočnosti sa jednoducho prirodzeným - rozumovým spôsobom nedajú vysvetliť, tak potom v nás vzbudzujú záujem o duchovno. Lenže my ľudia si zväčša zas len vyberieme tie nesprávne a nepravé duchovné "mocnosti". Teda veríme v nejakú matku prírodu, evolúciu, alebo v to množstvo falošných bohov, ktorých nám predkladá priamo pred "oči" sám diabol. Hoci sa nám Pán Boh dáva denno-denne poznať, tak drvivá väčšina z nás Ho aj tak stále len ignoruje. Tak, ako niekedy Izraeliti. Ale toto všetko spomenuté je "štandardne" pred nami ľuďmi vskutku skryté a preto tieto veci pochopí len v pravého biblického Boha skutočne veriaci človek.
