1) Som len obyčajný smrteľník, ktorému Pán Boh vymedzil určitý počet rokov na to, aby Ho na základe denno-denných "indícií" spoznal a ktorému tak isto ako aj Tebe človeče, ktorý toto čítaš, zdarma ponúka ten pravý zmysel do nášho pominuteľného života.
2) Som len obyčajný hriešnik, ktorý sa už konečne po rokoch počúvania aj verejne odhodlal poukázať na Toho, v ktorého uveril.
Tak, to by boli dva také hlavné body okolo ktorých sa točí všetko podstatné v mojom živote. Vierovyznaním som evanjelik a teda aj navštevujem evanjelický zbor v Ra2ni 😉 , do ktorého ma v roku 1997 zavolala na našom prvom rande, vtedy ešte len moja nadchádzajúca manželka. 🙂 Jej výzvu som neodmietol-zostal som, počúval som, rozmýšľal som a nakoniec - uveril som. 🙂 S odstupom času môžem teda len dosvedčiť pravdivosť biblického verša, že viera je z počúvania Slova Kristovho. A tiež som časom pochopil, že v skutočnosti to nebola ona, ktorá ma tam zavolala. Bol to sám Pán Boh, ktorý tak začal na mne od toho dňa postupne pracovať. Keďže život s Ním je o neustálom raste, tak po rokoch "nasávania" Jeho Slova som postupne aj ja vo viere dospel k určitému utvrdeniu i presvedčeniu, že ďalej mlčať už nemôžem. Rozhodol som sa teda vyjsť s "kožou na trh" a okrem iného, som si spravil aj takúto jednoduchú webovú stránku, ktorej cieľom je šírenie Božieho Slova.
Keďže sa modlím za to, že nech mi Pán Ježiš zjavuje v mojom živote Jeho vôľu, tak verím tomu, že aj všetky tieto zamyslenia pochádzajú od Neho a že aj dohliada na pravdivosť slov do nich zapísaných. Pretože mnohé situácie v našom živote sa len ťažko opisujú bez toho, aby neboli povedané na "hrane", tak sa môže zdať, že posudzujem, odsudzujem či hrám sa na múdreho. No, nie je to pravda. Ako som už v druhom bode spomenul, som taký istý hriešnik ako aj ostatní. Z Božieho Slova viem, že ak by som teda neuvážene niekoho súdil, tak takým istým súdom budem aj ja súdený a preto nakoľko je na mne, tak sa snažím tejto prirodzenej ľudskej vlastnosti vyhýbať. V článkoch sa na jednoduchých príkladoch z nášho každodenného života usilujem podľa aktuálneho duchovného poznania vecí z písma, čo najtrefnejším a najzrozumiteľnejším spôsobom poukázať na našu ľudskú nedokonalosť, pominuteľnosť či hriešnosť. Týmto spôsobom chcem tak neveriacich alebo nerozhodných návštevníkov povzbudiť ku skúmaniu samých seba, okolitého sveta a poukázať im na ten správny - biblický smer.
(Toto svedectvo som napísal pre nových návštevníkov ku dňu otvorených dverí na našej fare.) Zdravím. Volám sa Rado a mám o sebe napísať krátke svedectvo. Teda niečo o tom, ako som uveril v Pána Boha. Priznám sa, že dosť dlho som rozmýšľal nad tým, ako začať a čo vlastne písať, pretože ak človeče tieto veci vo svojom živote neriešiš, tak ani tento môj príspevok ti zrejme nič nepovie. Hovorím to z vlastnej skúsenosti, keďže oblasť viery ma tiež do istého času vôbec nezaujímala. Taktiež by ma ani len nenapadlo si čítať takéto svedectvá. Však načo by som to aj robil? Čo bolo mne po tom, kto si čo prežíval a čomu všetkému veril?
No a teraz ja, toho všetkého si dobre vedomý, mám tiež niečo také napísať a ešte k tomu tak, aby ťa to možno aj nejak zaujalo. A pritom je tvoj pohľad na tieto duchovné veci možno taký istý, ako bol pred časom aj môj. No, neskutočne vtipné...
Takže. V podstate celý život chodím do kostola. Akurát od mojej mladosti do roku 1997 som s mamou chodieval do toho, čo sa nachádza na Lazovnej ulici. V ňom som absolvoval tiež aj konfirmáciu. Do duchovných vecí nezainteresovaný človek by si teda mohol pomyslieť, že vtedy-niekedy-dávno 🙂 , som sa stal aj veriacim človekom. Je pravda, že v nejakého "boha" som síce veril už aj vtedy, ale všetko to bolo len také povrchné. Takže ani o tom biblickom som v podstate nič bližšie nevedel. Bol som skrátka len vlažným kresťanom v ktorého živote, ešte nenastal ten správny čas na duchovný rast.
Avšak tú skutočnosť, že o pravej viere som vtedy nemal ani len páru som pochopil až neskôr a to priamo tu. Nesúviselo to však so zmenou kostola, ale s mojim postupným dospievaním v týchto veciach a mojou otvorenosťou voči Pánu Bohu. Na našom prvom rande v novembri 1997 ma sem zavolala vtedy ešte len moja budúca manželka. Jej pozvanie som neodmietol a vydržal som. Až tu som vo viere skutočne podrástol a tak isto až tu sa mi mnohé duchovné veci tiež aj objasnili. Preto som po určitom čase tiež pochopil aj to, že nie ona, ale sám Pán Boh ma cez ňu zavolal, aby ma k sebe priviedol. Asi vedel, že sa mi tu bude páčiť 🙂 . Každý piatok tu totižto bývali stretnutia mladých ľudí príznačne nazývané "mládež". Vtedajší, Duchom Božím zbudovaný farár mal na nich vždy nejaké zaujímavé Slovo, ktoré som veľmi rád počúval. Myslím si, že viacej toho už o mne písať ani nemusím. Keď to celé zhrniem, tak tou najdôležitejšou informáciou, ktorú by si si mal človeče uvedomiť je tá, že som sem určite neprišiel z vlastnej vôle. V Biblii sa píše, že ľudia Boha nehľadajú a preto aj tento tvoj príchod je toho len dôkazom. Tiež si bol niekým zavolaný a tiež je len na tebe, či sem budeš chodievať aj naďalej. Možno si prišiel na základe pozvánky, možno kvôli svojim deťom, ktoré zavolali ich kamaráti a tebe už nič iné, ako ísť sem s nimi v podobe "dozoru" nezostávalo. No vedz, že nech už podnet k tomu bol akýkoľvek, tak ten, kto ťa v skutočnosti zavolal bol samotný Boh. A aj keď toto je len anonymný deň otvorených dverí, kde ťa nikto na nič "lámať" určite nebude, tak aj tak si na ťahu práve ty. Je na tebe, že čo s tou Božou pozvánkou urobíš. Si presne v takej istej situácii, ako ja pred 21 rokmi. A ja to moje rozhodnutie tu vydržať teda vôbec neľutujem. A to si píš, že viem o čom hovorím.
Teraz ti človeče na zamyslenie predostriem tri také krátke myšlienky.
Prvou je, že viera je z počúvania Slova Kristovho-Biblie. Bez toho proste "nepodrastieš" a tak isto nám-veriacim, nebudeš ani trošku rozumieť. Aby si teda človeče skutočne uveril, tak musíš to Slovo počúvať, študovať a ono bude popri tom v tebe pomaličky, postupne, nenápadne rásť. Bude ťa meniť a ty skoro ani nepostrehneš ako. Len po zbudovaní tvojho vnútorného "človeka", môže potom ono byť v tvojom živote, ako sa aj píše, živé a mocné.
Druhou Ťa chcem naviesť k tomu, aby si sa nikdy nepozeral na veriacich ľudí s očakávaním, že v tej svojej viere budú dokonalí, pretože sa určite sklameš. Podľa Písma nikto nie je dokonalý, iba Boh. On síce vytýči ten správny smer, no vždy je len na ľuďoch, že ako veľmi a či vôbec sa ho budú v reálnom živote aj držať! Preto veriacich neposudzuj a ani všetkých nehádž do jedného "vreca". Uvedom si, že ani ty si vo svojej maximálnej snahe určite nešiel vo všetkom, na čo si sa v živote odhodlal, vždy dobrým príkladom.
No a poslednou treťou myšlienkou, ktorej výpovednú hodnotu možno tiež teraz až tak veľmi nedoceníš je tá, že ak chceš mať skutočne parádny život tu na zemi, tak hľadaj najprv kráľovstvo Božie lebo len potom Ti Pán Boh aj tie ostatné veci skutočne pridá. Toto je môj najobľúbenejší biblický verš a je v ňom obsiahnutá neskutočná pravda. Ak budeš hľadať všeličo iné, tak vedz, že nikdy skutočne šťastný nebudeš a pritom to tvoje nešťastie nebudeš vedieť ani len rozpoznať.
Tieto tri myšlienky si vyžadujú viacej vysvetlenia, takže ak by si sa ma na niečo chcel ešte opýtať, tak nevidím v tom žiaden problém. Určite tu niekde pobehujem po areáli. Asi najskôr budem pri jedle 🙂 . No a samozrejme, ak by si sa ostýchal, tak mám aj webovú stránku www.ratko.sk. Je tam niekoľko zamyslení na rôzne témy a ešte aj všeličo iné, čo by ťa k niečomu mohlo povzbudiť a verím tomu, že aj naviesť.
A tak nech ti človeče v živote Pán Boh mocne žehná, lebo len On ti môže dať skutočný vzrast vo viere. Nie ja a moje reči, ale On. To však, či to skúsiš, závisí na tebe. Tak neurob mylné rozhodnutie.
No a prečo práve Ra - t - kove a nie Ra - d - kove? Nie-nie, nie som žiadny "narcis", ani na meno si nepotrpím, ale bývalý kolega ma tak oslovoval a to "t" ustavične zdôrazňoval. Takže tak nejako z toho to postupne vzniklo.
A tak nech Ti človeče popri tomto všetkom čítaní Pán Boh skrze svojho Syna Ježiša Krista mocne žehná, nech Ti otvára oči a mení Tvoju myseľ, srdce i život. AMEN