• Vďaka za potešenie v utrpení

Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh každého potešenia, 4) ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme potešením, ktorým nás potešuje Boh, mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení. (2 Korintským 1, 3-4)

Veď ako sa množia naše utrpenia pre Krista, tak sa rozmnožuje aj naše potešenie skrze Krista; 6) či sme totiž súžení (súžení sme) na vaše potešenie a spasenie, či sa nám dostáva útechy, (aj to) je na vaše potešenie, ktoré pôsobí, že trpezlivo znášate tie isté utrpenia, aké aj my znášame. (2 Korintským 1, 5-6)

Nechceme totiž, bratia, aby ste nevedeli o našom súžení, ktoré nás postihlo v Ázii, že sme nad mieru, nad (svoju) silu boli preťažení, takže sme si zúfali aj nad životom. (2 Korintským 1, 8)

• Apoštolova úprimnosť

Lebo toto je naša chvála: svedectvo vlastného svedomia, že sme sa na svete a najmä medzi vami žili v svätosti a čistote Božej, nie v telesnej múdrosti, ale v Božej milosti. (2 Korintským 1, 12)

Veď koľkokoľvek je zasľúbení Božích, v Ňom sú všetky; áno; preto v Ňom je aj amen na slávu Bohu skrze nás. (2 Korintským 1, 20)

• Odstránenie vzájomného nedorozumenia

Ale vďaka Bohu, ktorý nám všade dáva triumfovať v Kristovi a na každom mieste nám dáva zjavovať vôňu svojho poznania. (2 Korintským 2, 14)

Lebo sme vôňou Kristovou Bohu aj medzi tými, ktorí sú na ceste k spaseniu, aj medzi tými, ktorí sú na ceste do zahynutia; 16) týmto vôňou smrti na smrť, tamtým vôňou života na život. (2 Korintským 2, 15-16)

• Stará a nová zmluva

On nás uspôsobil, aby sme boli služobníkmi novej zmluvy, nie litery, ale Ducha. Lebo litera zabíja, ale Duch oživuje. (2 Korintským 3, 6)

Ak už služba smrti, literami do kameňa vyrytá, bola taká slávna, že synovia izraelskí nemohli hľadieť do tváre Mojžišovej pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný, 8) akože by služba Ducha nebola omnoho slávnejšia? (2 Korintským 3, 7-8)

Veď keď je slávne, čo sa pominie, omnoho slávnejšie je, čo zostáva. (2 Korintským 3, 11)

Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda. (2 Korintským 3, 17)

My všetci akoby v zrkadle vidíme s odkrytou tvárou slávu Pánovu, keď Duch Pánov premieňa nás v ten istý obraz zo slávy do slávy. (2 Korintským 3, 18)

• Služba novej zmluvy

Preto, keď z milosti máme takúto službu, neochabujeme, 2) ale zriekli sme sa zatajovaných hanebností, nepočíname si chytrácky, nefalšujeme slovo Božie, ale zjavujeme pravdu, a tak sa odporúčame každému ľudskému svedomiu pred Bohom. (2 Korintským 4, 1-2)

Lebo Boh, ktorý povedal: Nech z temnosti zažiari svetlo! – zažiaril v našich srdciach, aby svietilo poznanie slávy Božej v tvári Kristovej. (2 Korintským 4, 6)

Všetkým sme utláčaní, ale nie potlačení; sme tiesnení, ale si nezúfame; 9) sme prenasledovaní, ale nie opustení; sme zmietaní, ale nehynieme; 10) Ježišovo zomieranie nosíme stále v tele, aby aj život Ježišov zjavný bol na našom tele. (2 Korintským 4, 8-10)

My živí, ustavične sme vydávaní na smrť pre Ježiša, aby aj život Ježišov zjavený bol na smrteľnom našom tele. (2 Korintským 4, 11)

Keďže však máme toho istého ducha viery, ako je napísané: Uveril som, preto som hovoril, – aj my veríme, a preto aj hovoríme, 14) lebo vieme, že Ten, kto vzkriesil Pána Ježiša, vzkriesi aj nás s Ježišom a postaví nás s vami. (2 Korintským 4, 13-14)

Preto neochabujeme, ale aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. (2 Korintským 4, 16)

Lebo toto terajšie ľahké bremeno súženia získa nám nesmiernu hojnosť večnej slávy, 18) keď nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné. Viditeľné je totiž dočasné, ale neviditeľné je večné. (2 Korintským 4, 17-18)

• Nebeský príbytok

Vieme totiž, že keď sa stánok nášho pozemského príbytku aj zborí, máme dom od Boha, príbytok nie rukou zhotovený, večný v nebesiach. (2 Korintským 5, 1)

Sme teda vždy dobrej mysle a vieme, že dokiaľ prebývame v tele, ďaleko sme od Pána, 7) lebo žijeme vierou, a nie videním! (2 Korintským 5, 6-7)

Všetci totiž musíme sa ukázať pred súdnou stolicou Kristovou, aby každý prijal dobré či zlé ako odplatu za to, čo konal v tele, podľa toho, ako pracoval. (2 Korintským 5, 10)

• Sláva apoštolského úradu

Láska Kristova totiž spája nás, ktorí takto súdime: jeden umrel za všetkých, teda všetci umreli; 15) a za všetkých umrel, aby tí, čo žijú, nežili viac sebe, ale Tomu, kto za nich umrel a vstal z mŕtvych. (2 Korintským 5, 14-15)

Preto ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali nové. (2 Korintským 5, 17)

Miesto Krista sme teda poslovia, akoby (vás) Boh napomínal skrze nás. Miesto Krista prosíme: Zmierte sa s Bohom! (2 Korintským 5, 20)

Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil hriechom za nás, aby sme my boli v Ňom spravodlivosťou pred Bohom. (2 Korintským 5, 21)

• Pavlova vernosť v Pánovej službe

Ako spolupracovníci vás napomíname, aby ste nebrali nadarmo milosť Božiu. (2 Korintským 6, 1)

Veď On hovorí: V čas príhodný som ťa vyslyšal a v deň spasenia som ti pomohol. Ajhľa, teraz je čas veľmi príhodný; ajhľa, teraz je deň spasenia! (2 Korintským 6, 2)

Nikomu v ničom nedávame pohoršenia, aby naša služba bola bez hany. 4) Ale vo všetkom sa predstavujeme ako Boží služobníci; v mnohej trpezlivosti, súženiach, nedostatkoch, úzkostiach, 5) ranách, väzeniach, nepokojoch, námahách, bdeniach, pôstoch, 6) čistote, známosti, zhovievavosti, dobrote, Duchu Svätom, nepokryteckej láske, 7) slove pravdy, moci Božej, zbroji spravodlivosti napravo aj naľavo, 8) sláve aj potupe, zlej i dobrej povesti; ako zvodcovia, a predsa pravdiví; 9) ako neznámi, a predsa dobre známi; ako umierajúci, a ajhľa, žijeme; ako karhaní, a predsa neumorení; 10) ako smutní, ale vždy veselí; ako chudobní, a predsa mnohých obohacujúci; ako nič nemajúci, a predsa všetko v moci majúci. (2 Korintským 6, 3-10)

• Výstraha pred pohanstvom

Neťahajte cudzie jarmo s neveriacimi, lebo čo má spravodlivosť spoločné s neprávosťou? Alebo aké je spoločenstvo svetla s tmou? (2 Korintským 6, 14)

Aké spojenie medzi chrámom a modlami? A my sme predsa chrám Boha živého, ako povedal Boh: Prebývať budem v nich a prechádzať sa, a budem im Bohom, a oni mi budú ľudom. 17) Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán; nečistého sa nedotýkajte, a ja vás prijmem, 18) budem vám otcom, a vy budete mi synmi a dcérami, hovorí všemohúci Pán. (2 Korintským 6, 16-18)

Milovaní, keďže teda máme také zasľúbenie, očisťme sa od všetkých poškvŕn tela i ducha a v bázni Božej dokonajme svoje posvätenie. (2 Korintským 7, 1)

• Apoštolova radosť z Korintských

Veď aj keď sme prišli do Macedónie, nemalo naše telo nijaký odpočinok, ale tiesnení sme boli všelijako; zvonku borby, zdnu obavy. (2 Korintským 7, 5)

Lebo zármutok podľa vôle Božej pôsobí pokánie na spasenie, a to netreba ľutovať; ale zármutok sveta pôsobí smrť. (2 Korintským 7, 10)

• Zbierka v Macedónii

Chcem, bratia, aby ste vedeli o milosti Božej, ktorej sa dostalo macedónskym zborom, 2) že v mnohých skúškach súženia hojnosť ich radosti a ich veľká chudoba rozmnožila bohatstvo ich štedrosti. 3) Dosvedčujem, že dali podľa možnosti aj nad možnosť. (2 Korintským 8, 1-3)

ako je napísané: Kto mal mnoho, nemal navyše, a kto málo, nemal nedostatku. (2 Korintským 8, 15)

• Napomenutie hojne obetovať

Toto však hovorím: Kto skúpo rozsieva, skúpo bude aj žať; kto však hojne rozsieva, hojne bude aj žať. (2 Korintským 9, 6)

Každý (nech dá), ako si umienil v srdci, nie z neochoty alebo z prinútenia; lebo ochotného darcu miluje Boh. (2 Korintským 9, 7)

A Boh má moc vo všetkom rozhojniť pri vás svoju milosť, aby ste vo všetkom mali vždy dostatok všetkého (pre seba), aj nadbytok pre každý skutok, 9) ako je napísané: Rozsypal, dal chudobným, jeho spravodlivosť trvá naveky. 10) A Ten, kto rozsievačovi dáva semeno i chlieb, aby mal čo jesť, dá a rozmnoží vaše osivo, dá vzrast plodom vašej spravodlivosti, 11) a vo všetkom budete obohatení na všemožnú štedrosť, ktorá skrze nás pôsobí vďačnosť Bohu. 12) Lebo táto služba lásky nielenže doplňuje nedostatky svätých, ale rozmnožuje aj vďačnosť mnohých k Bohu. (2 Korintským 9, 8-12)

• Pavlova obrana

Žijeme síce v tele, ale nebojujeme podľa tela; 4) zbroje nášho boja nie sú telesné, ale schopné v Bohu zrúcať hradby; boríme mudrlantstvo 5) a každú namýšľavosť, čo sa dvíha proti poznaniu Boha, každú myšlienku podrobujeme v poslušnosť Kristovu 6) a sme pripravení trestať každú neposlušnosť, len čo vaša poslušnosť bude úplná. (2 Korintským 10, 3-6)

Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi; 18) lebo nie ten sa dokázal, kto sa sám odporúča, ale koho Pán odporúča. (2 Korintským 10, 17-18)

• Zúčtovanie s protivníkmi

Ale bojím sa, aby sa vaše myšlienky neodvrátili od úprimnosti a čistoty pred Kristom tak, ako had zviedol Evu svojím chytráctvom. (2 Korintským 11, 3)

Ak som aj nedoukom v reči, ale nie v poznaní. (2 Korintským 11, 6)

A nie div, veď aj sám satan premieňa sa v anjela svetla. 15) Nie je teda veľkou vecou, keď sa aj jeho služobníci predstavujú ako služobníci spravodlivosti. Ale ich koniec bude podľa ich skutkov. (2 Korintským 11, 14-15)

Sú služobníci Kristovi? Bláznivo hovorím: Tobôž ja! Viac som sa napracoval, viac naúpel vo väzeniach, viac nazvíjal pod údermi, často som bol v nebezpečenstve smrti! (2 Korintským 11, 23)

a okrem toho, – čo ani nespomínam, – deň po deň nával sta ros tí o všetky cirkevné zbory. (2 Korintským 11, 28)

• Apoštolova pokora

Poznám človeka v Kristovi, ktorý pred štrnástimi rokmi – či to bolo v tele, neviem, či mimo tela, neviem, Boh vie – uchvátený bol až do tretieho neba. 3) A poznám toho istého človeka – či to bolo v tele, či mimo tela, neviem, Boh vie – 4) že uchvátený bol do raja a počul nevysloviteľné reči, ktoré človek nesmie ani vysloviť. (2 Korintským 12, 2-4)

Preto, aby som sa nepovyšoval, bol mi daný osteň do tela, anjel-satan, deptať ma, aby som sa nepovyšoval. 8) Tri razy som prosil Pána, aby ho odstránil odo mňa, 9) ale riekol mi: Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva. Najradšej sa teda budem chváliť slabosťami, aby prebývala vo mne moc Kristova. 10) Preto mám zaľúbenie v slabostiach, pohaneniach, súženiach, prenasledovaniach, v úzkostiach pre Krista; lebo práve keď som slabý, som mocný. (2 Korintským 12, 7-10)

• Apoštolove obavy o Korintských

Ajhľa, teraz už po tretí raz ochotný som prísť k vám, a nebudem vám na ťarchu! Veď nehľadám vaše veci, ale vás. Nepatrí sa zaiste, aby deti zhromažďovali rodičom poklady, ale rodičia deťom. (2 Korintským 12, 14)

• Posledné napomenutie

Toto už tretí raz idem k vám. Svedectvo dvoch alebo troch svedkov dokáže každé slovo. (2 Korintským 13, 1)

Samých seba vyskúšajte, či ste vo viere; samých seba preskúmajte. Či nepoznávate na sebe, že je vo vás Ježiš Kristus? Ak nie, znamená to, že ste sa presvedčili. (2 Korintským 13, 5)

• Pozdrav a požehnanie

Nakoniec, radujte sa, bratia, zdokonaľujte sa, napomínajte sa, buďte jednomyseľní, zachovávajte pokoj a Boh lásky a pokoja bude s vami. (2 Korintským 13, 11)