• Jeruzalem v rukách Dávidových

V ten deň povedal Dávid: Každý, kto chce poraziť Jebúsejcov, musí vystúpiť vodným kanálom. Slepých a chromých však Dávid nenávidel z celej duše. Predsa sa hovorí: Slepý a chromý nevkročí do domu. (2 Samuelova 5, 8)

• Dávidova modlitba

Preto si veľký, Hospodine Pane, lebo niet Tebe podobného, a podľa všetkého, čo sme počuli na vlastné uši, niet Boha mimo Teba. (2 Samuelova 7, 22)

• Dávid pozýva Barzillaja do Jeruzalema

Nato mužovia izraelskí takto odpovedali judským mužom: Desať dielov máme na kráľovi, preto i na Dávida máme väčšie právo ako vy. Prečo ste nás znevážili? Či sme my o tom nehovorili skôr, že treba kráľa priviesť späť? Ale Júdejci kričali ostrejšie ako Izraelci. (2 Samuelova 19, 43)

• Pieseň Dávidova

Vravel: Hospodin, moja skala, hrad môj a môj vysloboditeľ. (2 Samuelova 22, 2)

Môj Boh je moje bralo; v Neho dúfam, môj štít, roh mojej spásy; moja pevnosť, moje útočisko: môj záchranca, zachránil si ma pred násilím. (2 Samuelova 22, 3)

Pred mojím mocným nepriateľom zachránil ma, i pred mojimi neprajníkmi, lebo silnejší boli ako ja. (2 Samuelova 22, 18)

Lebo Ty si mi svetlom, Hospodine, ožiariš, Hospodine, moju temnotu. (2 Samuelova 22, 29)

Veď s Tebou napadnem aj zástupy, so svojím Bohom preskočím i múr. (2 Samuelova 22, 30)

Božia cesta je dokonalá, reč Hospodinova je osvedčená. On je štítom každému, kto sa k Nemu utieka. (2 Samuelova 22, 31)

Veď ktože je Bohom okrem Hospodina, a kto je skalou okrem nášho Boha? (2 Samuelova 22, 32)

Hospodin žije! Požehnaná moja skala! Vyvýšený je Boh mojej spásy. (2 Samuelova 22, 47)

• Posledné slová Dávidove

Duch Hospodinov hovorí vo mne a Jeho slovo nosím na jazyku. (2 Samuelova 23, 2)