Dávajte a bude vám dané...

Pred týždňom, keď sme na fare mali deň otvorených dverí, tak jeden náš návštevník mi povedal. Fíha, koľko toho pohostenia vy tu máte, koľko ste toho nachystali, riadna hojnosť... Táto veta a moje vedomie, že nakoniec sa to všetko ani len nepojedlo ma potom inšpirovali k tomuto krátkemu 🙂 zamysleniu. Jeho biblický základ tvorí verš z evanjelia Lukáša. Dávajte a bude vám dané. Mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchom nasypanú dajú vám do lona; lebo akou mierou meriate, takou vám bude namerané. (Ev. Lukáša 6, 38) Súvisiaci verš z Prísloví, ktorý s ním musím tak isto spomenúť je zas nasledovný. Dvojaké závažie a dvojaká miera, obidvoje je ohavnosťou Hospodinovi. (Príslovia 20, 10)

Oba verše sú veľmi trefné a platné na dnešnú dobu v ktorej sa vo všeobecnosti snažíme minimalizovať náklady a maximalizovať zisky. Hádam nieto obchodníka, ktorý by na jednej strane nechcel čo najviac ušetriť a na strane druhej zas čo najviac zarobiť. Netvrdím, že v minulosti to bolo inak, ale dnes je to obzvlášť viditeľné. Samozrejme takýmto spôsobom nefungujú len spomínaní obchodníci, ale častokrát aj my sami. Veď si len priznajme, že keď na to príde, tak ani my pod "cenu" neradi niečo predávame. No a keďže sa dnes tento trend už "tlačí" do extrémov, tak potom to aj v tom bežnom obchodnom "živote" vyzerá tak, ako vyzerá. Napadla ma scéna z filmu "Vrchní, prchni", kde sa dve hlavné postavy rozprávajú o tom, že ako sa podniká v pohostinstve. Ako sa riedi džús vodou, alebo ako sa falšuje Cinzano českým vermútom. Ten vraj treba najprv podchladiť, aby sa na to Cinzano chuťovo čo najviac podobal, no a potom ho už stačí za cenu Cinzana len predávať. Filmovým žargónom povedané inkasovať. 🙂 Film bol natočený v roku 1980 a verš je datovaný ešte o pár tisíc rokov skôr. Z toho vidno, že táto pokrivená črta ľudskej osobnosti v nás pretrváva už od dôb minulých.

Keď si napríklad niečo kupujeme, tak všetci očakávame, že ten tovar bude adekvátny zaplatenej sume, alebo že nebude "zriedený", či potajme nahradený lacnejšou alternatívou. Pre každého, kto sa toho druhého snaží nejakým spôsobom oklamať je takéto počínanie istotne len na škodu, pretože v Biblii je napísané, že cesty človeka a aj všetky jeho kroky sú pred zrakom Hospodinovým. (Príslovia 5, 21) Tak isto nezabúdajme ani na to, že nie len my sme v pokušení málo "natriasť". Aj keď možno vďaka krivej miere niečo naviac získame, tak aj tak nám to ku našej všeobecnej spokojnosti určite stačiť nebude a tak isto kvôli takémuto nečestnému správaniu ani na nás nespočinie pokoj Boží. Navyše, všetky tie naše krivé a podsypané miery sa nám časom rozhodne vrátia. Napríklad v podobe kurčiat napustených vodou, či salámach nasolených posypovou soľou, kde si zase niekto iný na takom istom princípe, ako aj my, tiež postavil svoj biznis. Chybné ľudské ciachovania sú viditeľné na každom "rohu". Dlhodobé používanie falošných mier, prevažne prispôsobených nášmu zisku, nám vracia "úder" v plnej "kráse". A to v podobe zle fungujúcich medziľudských vzťahov, ktoré majú za následok úpadok "všetkého" naokolo. Napríklad niektorí zamestnávatelia, aby si mohli žiť na vysokej "nohe" šetria na zamestnancoch a tak im poriadne neplatia odvody či mzdy. No a tí potom živoria. Z čoho potom u nich vzniká hnev na všetkých a všetko naokolo. A tak sa to všetko spolu postupne nabaľuje a nabaľuje... Príkladov je neúrekom, ale väčšina z nich súvisí priamo s peniazmi. Veď napokon ich milovanie je koreňom všetkého zla a množstva krivých mier. To koniec koncov môžeme vidieť aj na biblickom príklade Ananiáša a jeho ženy Zafiry. (Skutky 5, 1-11) Tí sa rozhodli, že predajú nejaký svoj majetok a "zinkasované" peniaze, že dajú na cirkevné účely. No ich láska k nim však spôsobila, že časť z utŕženej sumy si po vzájomnom dohovore predsa len chceli potajomky nechať. Čo malo ísť teda Bohu sa rozhodli vedome "podsypať" a preto podľa toho aj skončili. Krátko na to vypustili svoje duše... Nie však na ich bicykloch.

No a ako má potom teda vyzerať to naše správne nasypanie? Tá naša hojnosť? No presne tak, ako môžeme vidieť na svadbe v Káne Galilejskej. (Ev. Jána 2, 1-12) Práve tam, hneď pri svojom prvom zázraku Pán Ježiš premenil vodu na kvalitné víno. Starejší bol z kvality toho vína samozrejme dosť prekvapený, pretože jeho doterajšie svadobné skúsenosti ho vždy presviedčali o tom, že ľudia tú jeho kvalitu postupne ku koncu svadby vždy len znižovali. Teda svojim spôsobom začali tým hodovníkom "podsypávať" zo svojej hojnosti. Už si upili, tak im ponúkneme to horšie... Inak povedané, riedili spomenutý džús s vodou. 🙂 Lenže práve na tejto konkrétnej svadbe, kde bol Pán Ježiš prítomný tá kvalita a to jeho množstvo vydržali až do konca nemenné. To znamená, že tam, kde je Ježiš Kristus prítomný je aj hojnosť a aj prítomnosť tých správnych mier. Preto, ak v Neho veríme, inými slovami povedané, ak Jeho Slovo v nás prebýva, tak krivé miery, falošné váhy, ohŕňanie nosom nad malým či nulovým ziskom, alebo "žgrlošenie" nám musia byť na "míle" vzdialené. Je mnoho foriem "podsypávania". Napríklad. Tieto paprikové čipsy návšteve nedám, pretože mi veľmi chutia, ale im dám tie syrové. Tie sú "hnusné"... Snažme sa teda aj druhým dávať kvalitné veci, natrasené a nasypané, lebo v opačnom prípade možno život nestratíme hneď ako Ananiáš s manželkou, ale budeme oň prichádzať postupne...

I keď ústredný verš je skôr aplikovaný na tú telesnú rovinu, tak určite aj v tej duchovnej si nájde svoje uplatnenie. Veď napokon, ak nám napríklad záleží na svedeckej službe a teda venujeme jej dostatok času i úsilia, tak vlastne tým, ktorým to Slovo Božie zvestujeme, tiež svojim spôsobom tú mieru zvesti z našej strany poriadne nasýpame a natláčame. No a potom takto nasypanú, natlačenú im ju kladieme priamo do "lona" v podobe nejakej dobre vykonanej práce, finančnej pomoci, či slovného povzbudenia alebo usmernenia. No a to všetko nám samým potom slúži na potešenie a im zas na dobré svedectvo o našom Bohu.

Keďže božie záležitosti nie sú naše záležitosti, tak preto sa v nich vždy snažme maximalizovať naše vklady. Výnosy potom prídu v podobe verša nachádzajúceho sa v Prísloviach 22, 4. Ale ten si už prečítajte sami. 🙂