Ďalej radšej nečítaj...

Milý čitateľu. Dám ti jednu malú otázočku. Máš doma vchodové dvere? Myslím si, že pravdepodobne áno. Asi nikto z nás nebýva sám na nejakom pustom ostrove, kde nikoho niet a teda potreba dverí by mu bola pravdepodobne zbytočná. I keď aj vtedy by si ich pravdepodobne ten osamelý jedinec tiež urobil a to najmä z dôvodu zabezpečenia svojho obydlia pred rôznymi túlavými zvieratami. Každý sa chce predsa doma cítiť bezpečne a tak isto sa chce na určitý čas aj oddeliť od vonkajšieho sveta. Dnes ťa chcem pomocou Ducha Božieho trošku prinútiť sa zamyslieť nad informáciou, že Pán Boh je reálny a vlastne aj celá Biblia. Nech si vraví, kto chce a čo chce. Uvediem tu zopár príkladov, ktoré ťa verím tomu, že navedú na ten správny smer a ktorých podstatu určite dobre pochopíš. Úvodom však ešte podotknem, že toto je čisto len môj osobný laický pohľad na určité veci a ktorý úzko súvisí s nasledujúcim veršom. Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu. (Zjavenie 3, 20) Preto sa ho najprv snaž dobre zapamätať, lebo sa budem k nemu neustále vracať. Keď niekedy dávno Ježiš vyučoval ľudí Božím Slovom, tak im uvádzal príklady z ich bežného života, ktorým mohli veľmi dobre porozumieť. No a keďže vtedy elektrika ešte nebola vynájdená, tak na dvere sa klopávalo. Ak by teda prišiel do našej doby, tak s určitosťou by spomenutý verš z Jeho úst znel nasledovne: "Ajhľa, stojím pri dverách a zvoním..." Skús sa teda takto jednoducho pozerať aj na pár nasledujúcich prirovnaní, ktoré ti môžu poslúžiť pri diskusiách s neveriacimi, alebo aj teba samého môžu ešte v niečom utvrdiť. Tak, ako je tento verš jednoduchý, tak ho aj tak jednoducho ber, zbytočne nefilozofuj, nešpekuluj len ho vnímaj. Pán Boh klope na dvere tvojho vnútra a je len na tebe, že či mu otvoríš a pustíš Ho dnu. Ak sa trošku obhliadneš tak zistíš, že všetky dvere v tvojom okolí vrátane bezpečnostných sú len pár centimetrov hrubé. To znamená, že je vždy veľmi blízko teba. Len kvôli hlasitej "hudbe" tvojho, možno márnivého života, ktorú máš pustenú na plné "pecky" poväčšine to Jeho "klopanie" či "zvonenie" nepočuješ. On nechce, aby niekto z nás ľudí zahynul a preto všetko to, čo v Jeho Slove nájdeš napísané je jasné a zrozumiteľné. Aj keď sa ti to samozrejme nemusí na prvý pohľad zdať, pretože ten náš prvý ľudský pohľad býva zväčša iba povrchný. Nejasné je akurát len to, že to zjavné častokrát nechceme ani len vidieť, či ani len počuť a nasilu si pred tým všetkým zatvárame ešte aj naše oči i uši.

Príklad č.1. Ako v škole však? Ľudia hovoria, že prečo toto a toto nie je napísané v Biblii, že prečo to tam ten Pán Boh nedal. Veď to je dôležité! No. V prvom rade je to dôležité možno pre nás, ale nie pre Neho. Ak ideme okolo kníhkupectva, tak si určite všimneme, že koľko rôznych žánrov sa tam nachádza. Sú tam knihy o varení, o líčení, knihy technického rázu, o sexe, o vesmíre, beletria a podobne. Závisí teda vždy od autora, že o čom ide písať a čo všetko chce na ten papier "dať". Určite každý jeden autor, ktorý vydáva knihu a ktorú bude následne čítať široká verejnosť ju píše s najlepším vedomím a svedomím o svojej pravdivosti a vecnosti. Veď napokon ho podľa nej budú "súdiť" aj čitatelia. Pri kúpe povedzme Slovenskej kuchárky, tam určite nenájdeme aj podrobne spomenutú históriu slovenského národa. A to aj napriek tomu, že tam môžu byť z nej, teda tej histórie, spomenuté krátke útržky v súvislosti s daným jedlom. Preto ani nebudeme chudákovi autorovi vytýkať, že to tam nespomenul. Skrátka, autor tej knihy sa rozhodol písať o slovenských jedlách a nie o histórii. A napísal tam to, čo podľa seba uznal za vhodné. Ak sa teda Pán Boh rozhodol, že do Biblie niečo nezapíše, tak určite veľmi dobre vedel, že prečo to tak robí. On je ten autor. Určite tam však napísal všetko potrebné pre našu záchranu od večnej smrti a všetky informácie potrebné ku prežitiu kvalitného života tu na tejto zemi. A preto, ak sa budeme držať presne Jeho "receptu" (ako sa držíme receptov pri príprave jedál), tak aj z nášho života spraví fajnovú delikatesu. Ak niečo z kuchárskeho receptu vynecháme, napríklad soľ, tak už ani to jedlo nebude chutné. No a presne tak isto je to aj v duchovnej oblasti. Lenže my by sme v Biblii radi našli informácie o dinosauroch, o mimozemšťanoch, o tom kto stvoril Boha, alebo že či mal Ježiš ženu, deti a im podobné "pikošky". Keďže však odpovede na tieto otázky v nej nenájdeme, tak vždy len radi budeme poukazovať na tento Jeho "prehrešok". Toto naše poukazovanie však slúži len na akési zdanlivé odvrátenie pozornosti od nášho nezáujmu o Neho. Na nič iné. Častokrát odmietame uveriť práve preto, lebo vraj niečo, čo nás zaujíma a na čo my kladieme dôraz, tam nie je dostatočne pre nás vysvetlené. V skutočnosti by nám však vysvetlenie tých bytostne "dôležitých" informácií na našej viere vôbec nepridalo, pretože sú ľudia, ktorí v Pána Boha veria aj teraz, bez tých informácií a tí, ktorí neveria. Z toho sa dá jasne usúdiť, že to, čo je v nej obsiahnuté je pre nás postačujúce. Čiže počuješ človeče to Božie klopanie? To Jeho zvonenie? Alebo teba len tvrdohlavo zaujíma to, že kto Pána Boha stvoril a keďže to tam nie je k tvojej dostatočnej spokojnosti až tak dobre vysvetlené, tak ostaneš radšej neveriaci? Alebo si radšej na svoje nezodpovedané otázky budeš hľadať inú duchovnú alternatívu? Rozmýšľaj nad tým.

Príklad č.2 Letopočet. Pravdepodobne drvivá väčšina ľudí na tomto svete nesie Ježišovu "pečať" už vo svojom rodnom liste. Nerieš teraz, že ktorý človek, alebo na základe akej veci sa ľudia takto rozhodli počítať roky, alebo koľko rôznych letopočtov existuje, ale viď to Božie klopanie. Takmer celý svet je ovplyvnený kresťanským letopočtom, ktorý je spojený s osobou Ježiša Krista. Hovoríme pred Kristom a po Kristovi. Je jedno, že kde na svete žijeme, pretože aj tak sa pravdepodobne všadiaľ používa v úradných záznamoch práve tento letopočet. Pospolitý ľud si môže roky počítať podľa tradície svojím vlastným spôsobom, napríklad vymyslený Mahájána v Tibete sa narodil roku 5896, ale do rodného listu sa mu už zapíše povedzme 5.6.1956. Chápeš aj cez tento príklad, že ako blízko je Pán Boh v tvojom živote? Biblia sa prekladá do najrôznejších jazykov a praví evanjelizátori nenásilne zvestujú Ježiša Krista po celom svete. Do koľkých jazykov sa prekladajú všelijaké indické božstvá? Prekladá niekto to, čo povedala nejaká bohyňa Kálí, ak vôbec niečo povedala, trebárs aj do Gréčtiny? Už tu vidno moc pravého biblického Boha nad inými neživými bohmi. Pán nemešká so zasľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká, ale vám zhovieva, lebo nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie. (2 Petrov 3, 9) Pán Boh nás chce všetkých zachrániť a preto sa aj Jeho evanjelium zvestuje globálne. Tak isto nám stále aj zhovieva lebo chce, aby nás čo najmenej zahynulo. Tak isto ani nevravíme pred Budhom a po Budhovi, ani pred Mohamedom a po Mohamedovi. A tobôž už nie pred Kálí či Šívou a ani po nich! On je pred všetkým, a všetko spolu má v Ňom svoje bytie. On je hlavou tela, cirkvi, On počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby Jeho bolo prvenstvo vo všetkom. (Kolosenským 1, 18) Pravý biblický Boh je všemocný a Jeho sláva i Slovo zatienia tie iné - ľudské do popredia tak častokrát dávané alternatívy. Bolo toľko slávnych ľudí, ako matematikov, maliarov, sochárov, hudobných skladateľov - skrátka géniov, ktorí sú známi po celom svete a predsa nikto z nich nebol hodný toho, aby svet roky počítal pred ním a po ňom. Napríklad pred Michelangelom a po Michelangelovi. A ten dnešný letopočet je čuduj sa svete pomenovaný podľa osoby v ktorú mnohí ani neveria, že existovala. V Biblii sa píše, že Ježiš bol tesár. Preto je až na "neuverenie", že toto všetko je ovplyvnené obyčajným a ešte k tomu aj vraj nikdy neexistujúcim tesárom. Minule som počul v televízii, že nejaký futbalista práve dovŕšil Kristove roky. Toto spojenie som už počul veľmi veľa krát a dokonca aj od známych, ktorí sa prezentujú ako neveriaci. Tak, ako je to vlastne? Vieme vôbec čo hovoríme? Sami sa usvedčujeme z toho, že o Ňom vieme, ale nekonáme podľa Neho a nenasledujeme Ho. Hovoríme, že neexistoval, neveríme v Neho, ale na druhej strane používame tie zaužívané slovné spojenia, ktoré zákonite museli vzísť zo skutočnej, čiže reálnej veci. Rozmýšľaj človeče nad tým.

Príklad č.3 Jazyk. Ak sa nejakej osoby v tomto štáte niečo opýtaš, tak odpovedi, ktorú od nej dostaneš určite porozumieš. Vzájomné dorozumenie sa je vlastne ďalšia vec nad ktorou sa bežný človek vôbec nepozastaví. Totižto všetci, ktorí žijeme na Slovensku sa dohovoríme po slovensky. Máme síce aj nárečia, ale aj tak sa stále dorozumieme. Ak však pôjdeme k našim dolným "susedom" Maďarom, tak ostaneme v šoku. Nič im nebudeme rozumieť. Ako je to možné? Prečo vravia úplne cudzou rečou? No, poviem tak. Pán Boh už na počiatku obdaril prvých stvorených ľudí, teda Adama a Evu určitý jazykom, ktorým sa potom vzájomne dohovárali. Oni tým istým jazykom, teda tou istou rečou tiež bezpochyby naučili hovoriť aj svoje deti. Tie zas svoje a po čase by sme takto prišli až po nás. Veď starí aj mladí si tu vzájomne počas života spolunažívame, dohovárame sa a preto by bolo dosť zvláštne, keby si niekto z nás začal vymýšľať úplne iný a pre všetkých ostatných nezrozumiteľný jazyk. Povedzme, že ak otec Júda povedal synovi: "Jared, prines mi tú rybu", tak ten by mu po jej prinesení určite odvetil: "Na, tu máš otec" a porozumeli by si. Ak by však Jared prišiel k otcovi a povedal by mu: "bent u welkom om te vissen zijn", tak otec by sa len asi nechápavo na neho pozrel a pomyslel si, že či sa pomiatol... A preto je dosť nepravdepodobné, že by si ľudia sami od seba začali vymýšľať úplne iné jazykové "stavby". Lenže niekedy dávno, keď ešte ľudstvo používalo jednu reč, tak začalo príliš vyčíňať. Preto sa Pán Boh rozhodol, že im pri stavbe Babylonskej veže zmetie jazyky. No a práve vtedy, pri tejto konkrétnej situácii vzniklo všetko to množstvo jazykov, alebo ešte inak povedané, práve táto udalosť dala základ vzniku toľkých úplne odlišných jazykových "rodín". O tomto sa píše v Biblii a je to veľmi logické na pochopenie. Ako veriaci človek v Ježiša Krista, už viacej teda nepotrebujem skúmať, keď na takého niečo príde reč, že či je to pravda alebo nie. Toto mi postačuje. Ak teda človeče neveríš Biblii, tak tu máš zase iný a myslím si, že aj dostatočne jasný dôkaz toho, že je pravdivá. Preto to klopanie či zvonenie na tvoje pomyselné vnútorné dvere musíš aj pomocou tohoto príkladu tiež veľmi hlasno počuť. Pusti si teda do svojho vnútra Ježiša Krista - Božieho Syna - tú jedinú cestu, ktorý ti ozrejmí mnoho iných a to omnoho podstatnejších vecí! Vzývaj ma a vypočujem ťa a oznámim ti veľké a nedosiahnuteľné veci, o ktorých nevieš. (Jeremiáš 33, 3) Rozmýšľaj nad tým.

Práve teraz to náhle stopnem. Rozpísal som sa a je veľmi ťažké to ďalej ukorigovať či udržať v nejakých  rozumných medziach, pretože stále mám pocit, že by to chcelo spomenúť aj to, aj to, aj to. Už len z uvedených troch príkladov som musel veľa myšlienok vypustiť a ťažko sa mi s nimi "lúči" keď viem, ako veľmi sa mi zdali byť príkladné. Ale, vravím si, že ak ti nepostačí k "naštartovaniu" tvojej mysle týchto pár, tak ti určite nepostačí ani množstvo iných. Manželka mi tiež vraví, že je toho príliš veľa. Nevadí. Už len nech ti dá Pán Ježiš múdrosti aby si videl, že kde je tá pravda, alebo ako ju medzi všetkými tými alternatívami rozpoznať. Ešte doplním, že Ježiš je cesta pravda i život. (Ev. Jána 14, 6) Jednoduchá veta a tak jednoducho to aj ber.