BOŽH

Milý bratia a milé sestry. Myslím si, že ak nie všetci, tak určite drvivá väčšina z nás, ktorí sme tu už bola počas svojho života minimálne raz niekde zamestnaná. Keby som sa vás teraz opýtal na to, že čo vám napríklad z vášho prvého zamestnania najviac utkvelo v pamäti, tak do popredia mysle by sa vám bezpochyby dostali len tie najvýnimočnejšie situácie. Tie sa nám totižto zvyknú do našej "šedej" mozgovej kôry vryť na dlhšie časové obdobie a preto sme schopní sa na ne rozpomenúť aj po mnohých rokoch či dokonca i v starobe. Medzi takéto situácie by sme dozaista mohli zaradiť napríklad firemné posedenia, rôzne krízové stavy či iné vzťahové pikantérie, ktoré sa nás vtedy vnútorne svojim spôsobom akosi viacej dotkli.

No a teraz vám položím ešte jednu otázku. Spomenuli by ste si aj na nejaké školenie, ktoré ste museli v tej prvej práci absolvovať? Ak by ste si ešte dokázali aj na takéto niečo spomenúť, tak som presvedčený, že zo všetkých zozbieraných odpovedí by najviac hlasov získalo také, ktoré sa zaoberalo bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci. Skrátene BOZP. Hlavným dôvodom nášho rozpomenutia sa práve na toto školenie by bolo zrejme to, že sme ho absolvovali v každej jednej firme v ktorej sme boli počas nášho pracovného života zamestnaní. Pod týmito štyrmi písmenami sa ukrýva súhrn rôznych bezpečnostných pokynov a usmernení, ktoré sa snažia nás - zamestnancov ochrániť pred nebezpečnými vplyvmi, ktoré vznikajú počas nášho pracovného procesu. BOZP je zakomponovaná v našej ústave a jej znenie detailne rieši zákon. No a z dôvodu vysokých pokút sa zamestnávateľom, ktorí túto BOZP musia zabezpečovať preto ignorancia týchto nariadení nevypláca. Zamestnanec ich samozrejme ignorovať môže, ale ak si spôsobí nejakú zdravotnú ujmu, tak od zamestnávateľa nedostane žiadne odškodné. No a keďže tu v tomto štáte reálne žijeme a pracujeme, a navyše doba je ešte taká aká je, tak je zrejmé, že toto už nie je niečo čo môžeme brať na ľahkú váhu. Oboznámenie sa s týmito pokynmi neraz predstavovalo aj prvú úlohu, ktorou sme boli v novej práci poverení. Tieto nariadenia sme na preštudovanie zo strany zamestnávateľa dostali zväčša v písomnej forme, avšak neskôr nás s nimi oboznámil aj ústne prostredníctvom školiteľov. Bolo v nich napríklad vysvetlené to, že aký typ hasiaceho prístroja máme použiť na daný požiar, alebo ako sa poskytne prvá pomoc pri poranení. Ďalej sme sa dozvedeli, že kde sa nachádzajú lekárničky, núdzové schodisko, hasiace prístroje či iné prvky protipožiarnej ochrany, ktoré by nám v prípade rôznych neočakávaných udalostí pomohli zachrániť si život. Keďže my ľudia častokrát na mnohé dôležité veci v živote zabúdame, tak z dôvodu istej formy prevencie ako aj zmien, ktoré v tejto oblasti nastávali sa tieto školenia po určitom čase vždy opakovali a my sme sa tak v nových veciach doškolili.

Keďže pracujem od roku 1996 tak pripúšťam, že v minulosti to mohlo prebiehať aj trošku ináč, no tento krok zo strany zamestnávateľa určite nebol ani vtedy vynechaný. Dokazujú mi to aj slová mojej mamy, ktorá si nikdy nejaké to bezpečnostné ponaučenie neodpustila, keď ma napríklad videla loziť v šľapkách po rebríku. To čo povedala neraz znelo nasledovne. Keby ťa videla pani Karafiátová, tak tá by ti hneď vysvetlila, že ako máš byť obutý. Veľmi rada totižto v takýchto prípadoch použila meno jej kolegyne, ktorá práve túto oblasť mala v ich firme na starosti. Ako sa v skutočnosti volala vám však neprezradím, ale práve kvôli tejto súvislosti si jej meno od svojej rannej mladosti, tak veľmi dobre pamätám. Tieto bezpečnostné pokyny však samozrejme tiež aj ja od istého času vtĺkam do hlavy svojim deťom, pretože tiež mi pohľad na chlapcove kroxy v korune stromu nerobí dobre. V jeho prípade je to zrejme ešte spojené s nezrelosťou, avšak pri nás starších by takéto počínanie už hraničilo s nezodpovednosťou.

Aj napriek tomu, že takéto školenia by sme teda medzi tie najvýznamnejšie pracovné spomienky na ktoré si ešte aj po rokoch radi spomenieme určite nezaradili, tak aj tak niektoré tie poznatky, ktoré sme na nich získali, tiež ale zostali v našej mysli hlboko zakorenené. Nezapamätali sme si ich však kvôli tomu, žeby sami o sebe predstavovali nejaké "pikošky", ale kvôli ich reálnemu uplatneniu, ktoré sme si my sami vedeli v určitých životu nebezpečných situáciách veľmi dobre predstaviť. No a keďže nám ľuďom na tom našom pominuteľnom zdraví a "telíčku" tak veľmi záleží, tak zrejme práve toto bola podľa mňa aj tá najhlavnejšia vec, kvôli ktorej si tieto informácie tiež tak dobre pamätáme.

Aj napriek tomu, že bol tento úvod trošku dlhší a mnoho spomenutých vecí sa vám mohlo zdať úplne zbytočných, tak aj tak bol pre pochopenie nasledujúcich riadkov veľmi potrebný. Pomocou takéhoto podobenstva si totižto dokážeme omnoho lepšie prepojiť realitu nášho života s Božím slovom.

Takže. Kým zo strany nášho pozemského zamestnávateľa by sa dalo o jeho skutočnom a úprimnom záujme ohľadom našej bezpečnosti polemizovať, tak zo strany nášho nebeského otca je v tomto smere akákoľvek polemika absolútne vylúčená. Pán Boh je totižto dokonalý zamestnávateľ, ktorý si na svojich zamestnancov počas ich pracovného procesu na Jeho vinici pozorne dohliada. Na ich usmernenie im vydal svoju vlastnú BOŽH publikáciu – Bibliu, ktorá sa zaoberá bezpečnosťou a ochranou života pred hriechom. Každý jeden z nás, ktorý sa bude riadiť jej pokynmi tu bude prebývať bezpečne a v prípade akejkoľvek ujmy v čase krízových situácií bude adekvátne odškodnený. Ako napríklad bývalý zamestnanec Jób. (Jób 42, 10-17) No a tak isto za verne odvedenú celoživotnú prácu, potom každému jednému z nás na účet pripíše bonus v podobe večného života. (Ev. Matúša 24, 13) Keďže naša hriešna ľudská podstata sa vekmi nemení, tak BOŽH usmernenia sú aj v našej dobe neustále aktuálne a jediné čo sa od nás vyžaduje je to ustavičné pripomínanie si ich a naše neustále doškoľovanie sa v nich. No a pre dnešok si niečo povieme o jednotlivých častiach bezpečnostného odevu, ktorý je súčasťou tejto smernice a ktorý bol apoštolom Pavlom doporučený nosiť Božím zamestnancom v Efeze. O tomto odeve už však stovky rokov pred ním, teda v čase Babylončanov hovoril aj známy a často citovaný prorok Izaiáš. Ten vo svojich proroctvách opisoval Pána Ježiša, pretože práve tie Jeho prirodzené vlastnosti tvoria tú podstatu toho odevu. Inými slovami povedané už od narodenia bol Pán Ježiš do neho odetý. No a tak pre Pavla, v písme to vzdelaného muža mohli byť práve tieto jeho slová tou hlavnou inšpiráciou, že prečo nám ho aj on sám odporúča nosiť. Proste vďaka ochranným účinkom mena Ježiš máme tiež aj my možnosť víťaziť nad hriechom a diablom. Detailné informácie o tomto ochrannom odeve nachádzame napísané v liste Efezským v 6 kapitole od 11 po 17 verš nasledovne.

Oblečte sa do celej výzbroje Božej, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla. Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach. Preto vezmite na seba celú výzbroj Božiu, aby ste mohli odolať v zlý deň, všetko prekonať a obstáť. Stojte teda: bedrá si opášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť k evanjeliu pokoja. Nadovšetko vezmite si štít viery, aby ste ním mohli uhasiť všetky ohnivé šípy tohto nešľachetníka. Vezmite si aj prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je slovo Božie. (Efezským 6, 11-17)

Pod spomenutou Božou výzbrojou, teda tým bezpečnostným odevom do ktorého nás chce Pán Boh obliecť si v podstate môžeme predstaviť vieru v Pána Ježiša a skrze ňu svojim časom postupne v nás nadobudnuté i vyzreté Jeho duchovné vlastnosti, ktoré nám v živote pomáhajú odolávať nástrahám hriechu. Túžba po zbudovaní sa v týchto vlastnostiach je pre nás kresťanov veľmi dôležitá, pretože v konečnom dôsledku nám práve oni v živote vymedzujú určité hranice v ktorých sa my potom môžeme bezpečne - bez ujmy na našom duchovnom, ale i telesnom zdraví pohybovať. Ak týmito vlastnosťami budeme oplývať, tak potom povedzme zbytočne nebudeme vyvolávať hádky, pretože z BOŽH usmernení budeme vedieť, že hnev spočíva len v hrudi bláznov. (Kazateľ 7, 9) Tento duchovný odev nás skrátka pred všetkým zlým ochráni a navyše nám jeho celoživotné nosenie zaručí aj vstup do nebeského kráľovstva. Odev je síce navonok pre telesné oči neviditeľný, no pre duchovné je naopak zas veľmi zjavný. Veď stáť pevne na pravde Božieho slova v každej situácii dokáže už len skutočne vyzretý kresťan. Preto ochranné účinky tohto obleku pocítia len tí, ktorí v Pána Boha opravdivo veria. Teda sú pred Ním skutočne srdcom pokorní a skutočne po Ňom túžia, pretože kvalita tohto odevu v podobe jeho hriechu-vzdornosti závisí od miery našej viery. A preto, čím ten náš odev bude "ne-kvalitnejší", tak tým menšie budú aj jeho ochranné účinky.

Na začiatku týchto BOŽH usmernení nachádzame napísané slová, ktoré nám hovoria o tom, aby sme si na seba obliekli celý bezpečnostný odev, pretože len vtedy budeme môcť skutočne obstáť pre diablovými úkladmi. Toto je vskutku veľmi dôležité usmernenie, pretože my sa do diablových pascí nechytáme kvôli tomu, žeby sme o Pánovi Ježišovi ešte nepočuli, ale preto, že si ten Jeho bezpečnostný odev častokrát vôbec netúžime na seba obliecť. A tak nám len obrazne povedané nevyužite visí niekde doma v skrini na vešiaku. Alebo, že sa ním odievame len čiastkovo. No lenže ani oblečená časť nám nezaručuje našu plnú bezpečnosť. Počíta len celok. Veď načo budeme naspamäť ovládať biblickú literu a hovoriť múdre frázy o Pánu Bohu, ak sa my sami nimi v skutočnosti nebudeme riadiť a ich hĺbka nám bude cudzia? Alebo načo nám bude viera v Pána Boha, ktorého hlbšie nepoznáme, pretože si tú Jeho BOŽH publikáciu vôbec nečítame? Aká viera to potom vlastne bude? Ako sa potom pred tými ohnivými šípmi toho nešľachetníka takým chatrným štítom vlastne ochránime? Čiže skôr alebo neskôr sa absencia jednotlivých častí obleku, alebo jeho celkové neoblečenie nejakým spôsobom určite prejaví aj na našich životoch. Takže to, že ho máme nosiť celý je vskutku veľmi dôležité usmernenie, pretože len vtedy budeme môcť byť dostatočne ochránený pred všetkými diablovými úkladmi.

Ďalej nám text hovorí o tom, že náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti duchovnu. Teda náš boj neprebieha navonok skrze nejaký fyzický zápas s našimi nepriateľmi, ale prebieha v našom vnútri. V našej hlave a v našom srdci. A preto nakoľko sa necháme duchom Svätým skrze slová BOŽH publikácie zbudovať, natoľko potom dokážeme aj my s uvedenými mocnosťami bojovať, alebo sa im vzpierať. No a práve kvôli tomuto sa my kresťania musíme prioritne sústrediť na budovanie a udržiavanie si dobrej kondície nášho ducha a nie na budovanie a udržiavanie si dobrého zdravia našich pominuteľných telesných schránok. (1 Timoteovi 4, 8) Tieto dve skutočnosti si častokrát zamieňame. Preto je dobré mať jasno v tom, že kým sme, komu chceme slúžiť a aký je náš životný cieľ. Pretože duchovné mocnosti tiež svoje ciele dobre poznajú. Oni vedia, že stoja na strane porazených a že im už zostáva len málo času, a preto je ich jediným cieľom naša duchovná záhuba. My teda nebojujeme proti našim zlým susedom, proti našim protivným kolegom, proti našej skorumpovanej vláde, proti nepočúvnym deťom a podobne. My bojujeme proti satanovi a zlým duchom a to či už tým, ktorí boli zvrhnutí ku nám na zem, alebo jestvujú ešte na nebesiach, a ktorí sa nás snažia za každú cenu nejakým spôsobom zviesť z cesty. No a tak je teda zjavné, že v tomto boji budú zlom ovplyvnení skôr tí slabší vo viere, ako tí zbudovanejší. Preto aj nás keď niekto napríklad hnevá, tak sa nepozerajme na neho ako na nejakého svojho telesného protivníka, ale pozerajme sa na neho ako na človeka, ktorého si kvôli absencii jeho vlastného - plného - bezpečnostného odevu tá duchovná moc použila na to, aby nám nejako uškodila. A čo nám na to hovorí BOŽH smernica? No, že my sa za takýchto ľudí, ktorí sa nám protivia máme modliť, že máme dobrorečiť takým, ktorí nás preklínajú a že máme dobre činiť tým, ktorí nás nenávidia. (Ev. Matúša 5, 44) Čiže, ak by nás napríklad niekto preklínal a my na oplátku zas jeho, tak tým len uškodíme nášmu vzájomnému vzťahu. Pre úplnosť textu ešte niečo dodám k tomu slovu o tých zlých duchoch v nebesiach, pretože to tak dosť zvláštne znie. Že kde sa tam vlastne berú. No, Božie cesty nie sú naše cesty a Božie myšlienky naše myšlienky. A tak, ako tu na zemi necháva Pán Boh rásť kúkoľ spolu so pšenicou a teda roztriedenie spravodlivých od nespravodlivých príde až na konci sveta, tak si myslím, že podobné oddelenie zlých duchov od dobrých prebehne v istom čase aj na nebesiach.

Nasledujúca časť nášho textu nám znovu duplikuje potrebu oblečenia si celej výzbroje Božej a na dôvažok ešte dodáva, že tak máme učiniť preto, aby sme mohli odolať pokušeniu v zlý deň a tak všetko zlé prekonať a obstáť. Takže, ako čítame sú dni dobré a sú dni zlé. Teda sú dni v ktorých sme akosi viacej skúšaní a sú dni, ktoré prežijeme bez väčších duchovných ťažkostí. Takéto ľahšie dni sú však pre nás tiež veľmi zradné, pretože keď sa nám darí a je nám dobre, tak my ľudia máme vo všeobecnosti tendenciu poľaviť. Máme proste chuť tú našu výzbroj zo seba zložiť a nevenovať potrebe jej neustáleho nasadenia našu zvýšenú pozornosť. Je nám dobre, nič nás netrápi a tak si povedzme prestaneme čítať BOŽH publikáciu. Teda prestaneme si ostriť ten náš meč ducha. Ak sme si ho pravda, predtým vôbec niekedy ostrili. Alebo sa prestaneme modliť. To je jedno, aké budú tie prejavy nášho poľavenia. Túžba poľaviť je v nás vždy veľká. Však si len predstavme, keď sa napríklad lyžujeme a máme na nohách klipsne, alebo pracujeme v záhrade a na nohách máme obuté ťažké bagandže alebo gumáky, že aká je to úľava pre naše pršteky, keď si ich potom vyzujeme. Že ako si nimi potom môžeme slobodne pohýbať. Ono vždy to nosenie niečoho čo nás určitým spôsobom v niečom obmedzuje, čo nás ťaží, nám v našom vnútri neustále vyvoláva túžbu si to zobliecť, zobuť. A preto je dôležité si tento fakt dobre uvedomiť a aj napriek tomuto sa snažiť mať ten Boží bezpečnostný odev na sebe neustále celý oblečený. Pán Boh však túto našu túžbu si ho zobliecť veľmi dobre pozná a preto nám hovorí, že vždy sa máme sústrediť len na ten aktuálny deň a nestarať sa o ten zajtrajší, pretože ten sa postará sám o seba. (Ev. Matúša 6, 34) Metaforicky povedané do obleku sa síce odievajme celoživotne každé ráno po našom prebudení, avšak vždy sa sústreďme len na ten daný deň. Takáto malá časová méta nám totižto omnoho ľahšie pomôže zdolať ten vnútorný pocit, že my na to nemáme. Pretože ak vydržíme jeden deň, tak nás to povzbudí do druhého a keď zas v niektorý zlyháme, tak v ten ďalší môžeme začať odznova. Pretože Božia milosť sa obnovuje každého rána, ako sa píše zas v inom verši. (Žalospevy 3, 22-23)

Stojte teda... Aby sme sa do toho obleku mohli vôbec niekedy obliecť, tak musíme stáť. Slovo "stáť" vo svojej podstate predstavuje to, že sme sa pre niečo rozhodli. Že v nejakom rozhodnutí stojíme príslovečne nohami pevne na zemi. Ak sme sa povedzme rozhodli stať automechanikmi, tak sme sa postavili do služby servisu áut. No a ak sme uverili a rozhodli sa nasledovať Pána Ježiša, tak sme sa postavili do služby zvestovania evanjelia. Proste o správnosti svojho rozhodnutia, že toto chceme robiť, alebo tomuto ideme veriť máme byť skalopevne presvedčení, pretože len potom budeme schopní sa v tom aj zdokonaľovať. A teda ak máme jasno vo viere, tak potom automaticky - ruka v ruke sa budeme zdokonaľovať aj v budovaní si svojho duchovného štítu, či v budovaní si pohotovosti k zvestovaniu evanjelia. No a potom po čase nás po ovocí odvedenej práce budú aj poznať. Že ten človek svoju vieru skutočne slovom aj skutkom žije, alebo že toto je ten dobrý automechanik ku ktorému sa oplatí chodiť s autom. Ak si však tým našim rozhodnutím istí nebudeme, tak potom sa v ničom nebudeme ani poriadne zdokonaľovať. Napríklad vlažné státie vo viere nám vždy bude brániť v hlbšom rozvíjaní práve tých duchovných vlastností, ktoré tvoria tú hlavnú podstatu hriechu-vzdornosti nášho bezpečnostného odevu.

Bedrá si opášte pravdou... Čo to tá pravda vlastne je? No v BOŽH publikácii na mnohých miestach čítame slová ako: "Zákon Tvoj je pravda. (Žalmy 119, 142) Tvoje prikázania sú pravda sama. (Žalmy 119, 86) Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. (Ev. Jána 14, 6)" Z tohto teda vyplýva, že biblický Boh a to čo hovorí je pravda. Nik iný a ani nič iné ju nepredstavuje. Všetko Ním spomenuté predstavuje tú východiskovú hodnotu, tú správnu mieru od ktorej sa všetko odvíja a posudzuje. Ňou si máme opásať naše bedrá. A prečo opásať a prečo práve bedrá? No tak tu nám veľmi pomôže, ak si predstavíme kostru človeka. Z bedier nahor vychádza chrbtica - na ktorú je naviazaný celý náš horný človek a smerom nadol sú zas na bedrá naviazané naše nohy. Skrátka, bedrá sú akýmsi spojivom a zároveň aj základom našej telesnej schránky, nášho "ja" na ktorých všetko ostatné stojí, alebo z nich vychádza. Bez nich by sme istotne nemohli stáť a fungovať. No a preto si ich máme opásať pravdou. Metaforicky povedané, ten základ nášho "ja" má byť maximálne spevnený a zrastený s poznaním Božieho slova. Teda poznanie Pána Boha má byť súčasťou existencie každého veriaceho človeka. No a tie ostatné časti odevu, ako sú pancier, prilba a meč, tak to sú vonkajšie ochranné doplnky, ktoré sú na tejto pravde vybudované a ktoré ju istým spôsobom ochraňujú a dopĺňajú. Nemôžeme predsa niečo spravodlivo posúdiť, ak nepoznáme tú východiskovú hodnotu pravdy. A tak isto nemôžeme niesť do sveta evanjelium o ktorom my sami do špiku kostí nie sme presvedčení, že je pravdivé. Preto sa už máme od svojho základu zžiť s tou Biblickou pravdou, aby sme mohli mať vo veciach jasno. Ono v týchto duchovných veciach všetko má tú svoju správnu postupnosť a nič sa nedá vynechať či urýchliť. Niektoré veci musíme najprv pochopiť, aby sme potom mohli na nich stavať ďalej.

Oblečte si pancier spravodlivosti... Ako píše prorok Izaiáš, Pán Ježiš si obliekol spravodlivosť ako pancier. A tak aj my sa máme obrniť spravodlivosťou vo svojom počínaní ako On. Pretože ako sa píše - Jeho, ktorý nepoznal hriech urobil Pán Boh hriechom za nás, aby sme my boli v Ňom spravodlivosťou pred Bohom. (2 Korintským 5, 21) Proste krv Ježiša Krista nás obmýva od každého hriechu a my tak skrze ňu môžeme byť pred Bohom spravodliví. (1 Jánov 1, 7) A to aj napriek našej nedokonalosti. Pán Ježiš sa podľa vôle svojho Otca dobrovoľne rozhodol podstúpiť smrť, aby nás nespravodlivých zachránil. No a tak výsledkom našej viery v Neho má byť v praxi napríklad aj to, že my nie len že nebudeme nadŕžať chudákovi (2 Mojžišova 23, 3) či boháčovi v nejakom spore, ale že sa máme naučiť strpieť aj nejakú osobnú ujmu, aby práve skrze ňu mohla byť tá Ježišova obeť na našom živote oslávená. (1 Korintským 6, 7) Teda, že našim správaním nedáme niekomu podnet na pohoršenie sa, ale ho prekvapíme našim pokorným a krotkým správaním, ktorým tak pôjdeme za hranice bežného ľudského chápania. A tak naplníme tú Božiu spravodlivosť. Proste ak sme v práve, tak to okázalo nedáme najavo, ale budeme radšej pokorne mlčať. Ako Ježiš. (Ev. Matúša 27, 12-14) A pokorných Pán Boh ozdobuje spásou. (Žalmy 149, 4) Proste svojim počinom zasvietime ako tá svieca na stole. (Ev. Matúša 5, 15) A keď trpíme, tak nemáme reptať, ale porúčať Pánu Bohu – jedinému to spravodlivému sudcovi, nech to On rieši za nás. (1 Petra 2, 23)

Obujte si pohotovosť k evanjeliu pokoja... Táto duchovná vlastnosť predstavuje našu pripravenosť svedčiť o Pánu Bohu. Ono to obutie síce vyznieva tak, že technicky niečo spravíme, napríklad prečítame si pár viet z Biblie a už budeme zrazu pohotoví, no nie je to celkom tak. Je to práve oheň ducha Svätého, ktorý nás do nej obúva. Avšak najprv sa v nás skrze vieru musí zapáliť a potom po určitom čase, počas ktorého získame určité znalosti z BOŽH publikácie nás automaticky vyučí aj byť pohotovými. Lebo darmo budeme pohotoví vravieť, keď nebudeme vedieť čo povedať. Duch Svätý nám síce podľa zasľúbenia dá múdrosť (Ev. Matúša 10, 19) , ale tiež na to potrebuje našu určitú vedomostnú základňu. Je to ako s lekárskou pohotovosťou. Preto sa to volá pohotovosť, že tam v rámci prvého kontaktu vedia pohotovo zareagovať na všelijaké naše zranenia. A keď nevedia, tak nás usmernia a pošlú tam, kde to už vedia. Napríklad do nemocnice. Ale práve na tej pohotovosti dostaneme tú prvotnú starostlivosť, to prvotné ošetrenie či usmernenie, že čo a ako ďalej máme robiť. A preto keď tam bude sedieť niekto nekompetentný, bez určitých znalostí, tak si rýchlo vieme predstaviť, že ako nám to asi pomôže. No a tak napríklad v ťažkej životnej situácii potešiť niekoho frázou, že Pán Boh ti pomôže, alebo Pán Boh ťa miluje častokrát nestačí, i keď je to nepochybne pravda, pretože je potrebné povedať viac. A preto, aby sme aj my vedeli to evanjelium čo najlepšie niesť ďalej, tak tiež by sme mali poznať slovo Božie čo najlepšie. Zvestovať evanjelium pokoja podľa proroka Izaiáša predstavuje hlásať radostnú zvesť tým, ktorí sú skrúšeného srdca, ktorí sú zajatí vo vlastných duchovných žalároch, alebo potešiť všetkých smútiacich.

Nadovšetko vezmite si štít viery, aby ste ním mohli uhasiť všetky ohnivé šípy tohto nešľachetníka... Pod štítom viery si predstavme našu vieru v to, že biblické slovo Božie je pravda. No a preto sa my už nejakými diablovými šípmi nepravdy nemôžeme nechať pomýliť, alebo zviesť z cesty. A to bez ohľadu na to, že v akej forme a z akej strany budú na nás vystrelené. Proste máme chodiť vierou a nie videním. (2 Korintským 5, 7) Lebo keď nám raz skrze životné skúšky príde do života tma a my prestaneme "vidieť", tak len viera v Pána Ježiša nám pomôže ten náš život znovu osvetliť.

Vezmite si aj prilbu spasenia... Pod prilbou spasenia si môžeme predstaviť naše duchovné povedomie, ktoré nám neustále pripomína skutočnosť, že naša existencia skrze vieru v Pána Ježiša má zmysel. Že proste náš život tu na zemi telesnou smrťou nekončí a preto sa máme skrze Neho snažiť k Pánu Bohu znovu navrátiť. Že našim cieľom je spasenie duše. (1 Petra 1, 9) Týmto duchovným povedomím si musíme neustále chrániť naše oči, uši i mozog, pretože tieto - vonkajšie vnemy vyhodnocujúce orgány, by nám neraz pod vidinou tých ohnivých šípov, ktoré na nás letia radi zavelili ústup, ochladnutie, alebo aj úplné zrieknutie sa viery.

a meč Ducha, ktorým je slovo Božie... Slovo Božie, teda to čo je napísané v Biblii používame v boji s diablom ako duchovnú zbraň, pretože ono je živé a mocné a je ostrejšie než ktorýkoľvek ľudský dvojsečný meč a preniká až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a je schopné posudzovať hnutie a zmýšľanie srdca. (Židom 4, 12) Týmto "mečom" rozsudzujeme, napomíname a zjavujeme pravdu Božiu ostatným ľuďom. A preto si ho máme neustále ostriť. To znamená čítať si ho a poznať.

Tak. To by bolo zhruba všetko. V dnešnej kázni mi išlo len o to, aby sme si dobre uvedomili tieto dve nasledujúce skutočnosti. Prvou je tá, že jedine vtedy budeme môcť byť dokonale ochránení pred diablovými nástrahami, keď budeme neustále mať na sebe oblečenú celú výzbroj Božiu – teda celý ten náš bezpečnostný odev. No a druhou je zas to, že v BOŽH publikácii - Biblii nájdeme usmernenia na ochranu nášho života pred každou jednou nebezpečnou životnou eventualitou. Jedno z takýchto "x" usmernení nás napríklad vyučí tomu, že akým spôsobom sa dá uhasiť požiar, ktorý zapálil niekoho neskrotený jazyk. Čiže tieto dve uvedené skutočnosti si preto zapamätajme tak dobre, ako dobre si z BOZP školení pamätáme to, že elektrika sa nehasí vodou. Alebo tak dobre, ako si pamätáme všetky tie v ničom nás nebudujúce "pikošky" a zážitky z prvých zamestnaní. Slovo Božie nám totižto hovorí, že takéto dôležité skutočnosti si máme dať ako znamenie na ruku, ako pásku na čelo medzi oči, alebo že si ich máme napísať na veraje svojho domu či na svoje brány, aby nám nikdy neschádzali z očí. (5 Mojžišova 6, 8-9) Pretože len skrze našu túžbu po dodržiavaní BOŽH usmernení budeme dostatočne chránení pred hriechom a večnou smrťou. Lebo ako sa píše. Odplata za hriech je smrť, ale Božím darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi. (Rímskym 6, 23) No a kvôli tomu Ho musíme nasledovať, pretože len potom po určitom čase sa budeme schopní obliecť aj do Jeho výzbroje. Do Neho samotného. (Rímskym 13, 14) A preto okrem týchto našich nedeľných hromadných školení, ktoré nás k tomu obliekaniu neustále nabádajú, dbajme ešte aj na to naše osobné denno-denné doškoľovanie sa a pripomínanie si už pozabudnutých faktov. A keďže už nie sme malé nezrelé deti, tak tieto BOŽH usmernenia neignorujme, pretože v našom staršom veku to už hraničí s nezodpovednosťou. AMEN